Ako som...

Autor: Marek Vozárik | 17.1.2011 o 22:21 | (upravené 18.1.2011 o 1:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  13x

...bol prichytený pri čine. Leto 2007. Akurát som vystupoval z bazénu, keď mi oco podáva osušku. Deň sme strávili na kúpalisku vo Vyšných Ružbachoch (malé kúpeľné mestečko na východnom Slovensku). Slnko pražilo, voda bola vynikajúca - až na jeden detail. Hrozne štípala na vajciach. Bol to ten najviac najnepríjemnejší pocit aký si viete predstaviť. Niečo podobné ako si máčať guľky vo vaničke s octom. Práve som dokončil druhú dĺžku bazénu keď som bol nútený vyliezť z vody a verejne sa poškriabať. Plavčík stojaci nedaľeko mi hovorí že to vidí bežne. Že ich voda má vysoký obsah minerálov a CO2. Jebať minerály! Aspoň dievčatá tam boli pekné. Také pekné že som mal problém udržať môjho malého (čítaj veľkého/metrového/po kolená) chlapca v kľude v plavkách. V tom čase boli v móde tie najdebilnejšie plavky na svete - slipové. Prestal som ich nosiť o rok neskôr keď som zistil že už sú mi malé a vytŕča mi z nich pravé vajco. Späť na kúpalisko a už budem slušný sľubujem.

Vyšné Ružbachy boli naša druhá zástavka na 5 dňovej ceste po Slovensku. Túto noc sme mali stráviť v kempe neďaleko kúpaliska. V improvizovanej kancelárií (ktorá sa nápadne podobá na kuchynku) nás víta vysoký chlap, nahnedo opálený s vyholenou hlavou. Oblečené ma voľné tielko, ktoré však nezakryje jeho rastúce brucho, šortky a na nohách šľapky. Zrejme majiteľ. Pozdravím sa a zisťujem že v miestnosti je ešte niekto. Sedí bokom pri stole, nohu cez nohu, a lúšti krížovku. Má dlhé hnedé vlasy a mierne sa hrbí. Do tváre dobre nevidím, ale vyzerá súco. Vek som zatiaľ odhadol na 16-17. Váha 55kg, výška 170. Celkom priemerné dievča na svoj vek. Prsia jej už začali rásť a boky sa rozšírili. Za celý čas si ma nevšíma, ani hlavu nezdvihne, a mňa neskutočne irituje.

Keď nastala tma, majiteľ založil oheň a posadali si - oco, majiteľ, dievča z kuchynky a pár ďalších hostí. Dievča z kuchynky má vyhrnuté tepláky a vyhrieva si nohy. Krásne, dlhé a štíhle. Zase som nadržaný. Oslovil som ju neskôr, mimo dosah tých kazišukov od ohňa. Bol som príliš mladý, príliš slušný, príliš neskúsený aby som vymyslel niečo originálne, tak som povedal len „ahoj". Je veľmi hanblivá, pozerá sa do zeme. Chvíľu sa nezáväzne bavíme, zatiaľ čo urobíme asi 4 kolečká okolo areálu. Najskôr rozprávam zväčša ja, nejaké príhody. Smeje sa. Keď sa osmelí začne rozprávať o sebe. Keď sa osmelí dozvedám sa že je prváčka na strednej, že majiteľ je jej oco a že tu je na týždeň na prázdninách, inak býva s mamou a bratom. No ja som za ňou neprišiel sa porozprávať. Jediná možnosť ako zistiť či bude niečo viac je vyskúšať to. Sadli sme si, bol som už dosť uchodený. Mini chatky stáli v 3 radoch, medzi nimi boli chodníčky no a pri nich boli postavené lavičky. Pri lavičkách boli lampy, ale tie nesvietili. Ideálne!

Sedeli sme vedľa seba a ja som ju chytil za ruku. Prekonať tých 10 cm bolo pre mňa ťažšie ako bežať na 10 km, ale zvládol som to. Keď už boli ľady prelomené, išlo všetko rýchlym spádom. Povedala že som milý a ja som sa k nej naklonil. O chvíľu sme sa oblizovali. Sedela mi na klíne, argumentoval som tým že mám starosť aby jej nebola zima. Neviem koľko prešlo času, od momentu keď sme sa vytratili od ohňa, ale určite to prekročilo poldruha hodiny.

Keď sme sa vrátili, tí dvaja tam ešte stále sedeli. Medzitým sa stihli spriateliť a majiteľ nás pozval prespať ku nim na poschodie. Predtým ako sme sa nasťahovali, si ma odchytil a zdôraznil, že si neželá aby som mal niečo s jeho dcérou! On si snáď myslí že je ešte panna?! Nechal som ho v tom. Tak či onak stihol som byť ešte s dievčaťom z kuchynky osamote a povedal som jej, že ak sa chce večer stretnúť, nech mi dá číslo. Zobral som si len pyžamo a mikinu. Ostatné veci nám zostali v aute. Na poschodí boli 2 izby bez dverí - menšia, kde boli len matrace, periny a deky nahádzané na zemi a väčšia, ktorá bola zariadená.

Počkal som kým všetci zaspia a presne o polnoci, ako sme sa dohodli, som jej napísal SMS ktorú mám ešte stále v telefóne. Jej text bol presne: „:-* PRID HORE. LEN PROSIMTA POTICHU. NEZOBUD OTCA. LEBO MA ZABIJE. :-* :-*" Vykĺzol som z izby a čakal na zábradlí pri schodoch. Schody boli zahnuté, nevidel som až dole, ale počul vŕzganie. 3. schod vŕzga. Srdce mi búšilo, tešil som sa. Bola len v tričku a pod ním mala nohavičky. Podal som jej ruku lebo bola tma, nech nespadne, začala ma bozkávať. Tak som ju ťahal do tej maličkej izby. Zhodili sme sa na jednú z matrací čo ležala na zemi kde ma začala vyzbliekať. Jej bolo fajn ležala na mne, mňa na holý chrbát škriabala nejaká odporná deka. O chvíľu ma deka prestala trápiť a prehodil som cez nás perinu. Dievča z kuchynky som nechal na sebe a bol som celkom spokojný, vedela čo má robiť. Užívali sme si asi 20 minút v misionárskej polohe, búšil som do nej čo to dalo a zároveň som sa snažil byť čo najviac potichu. Stalo sa však niečo, s čím môj nadržaný rozum nepočítal.

Oco sa totižto každú noc krátko po polnoci budí aby sa vyčúral. Táto noc nebola výnimkou. Počujem ako sa zobudil. Buchotal ako medveď. Zakryl som nás perinou, ale to nás nemohlo skryť pred tým čo nasledovalo. Cestou po schodoch jeho kroky duneli akoby tade prešlo stádo volov. Ešte aj zem sa podomnou triasla. Vrchol prišiel keď na prízemií hľadal východ. Podarilo sa mu tam do niečoho kopnúť a zrušil minimálne pol izby. Ten hluk čo narobil bol neskutočný! V tom momente určite pobudil aj obyvateľov vo všetkých okolitých mini chatkách. Dole sa rozsvietilo, netrvalo ani pol minúty keď sa jej oco dovalil hore hľadať dcéru. Dávno sme neležali, dievča z kuchynky sa obliekalo a ja som hľadal spodok pyžama. Keď som videl jeho tieň na schodoch ako sa blíži, mal som už nohavice vytiahnuté nad kolená. Pohľad jej otca v tej chvíli bol na nezaplatenie, ale nie som si istý čo vlastne videl. Dievča z kuchynky medzičasom oblečené, ja tam stojím s postaveným pérom a natiahnutými nohavicami cez ktoré to je samozrejme vidno. Zdalo sa mi že sa hnevá viac na dcéru, ktorá už bola pri ňom, ako na mňa. Zmohol som sa na „tak mi už pôjdeme" vyhol som sa mu a zbehol dole po schodoch. Dievča z kuchynky ho držalo. Mojím jediným šťastím bolo že bol v takom šoku že nebol schopný zakročiť. Otca som našiel vonku, ale zrejme mu ešte nedošlo že som bol práve prichytený pri čine.

 

Tú noc sme spali v aute

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?